ROZHOVOR: Michal Kinči - tréner U15
Tréner "A" mužstva Ján Škreňo vyspovedal prakticky novú tvár mládežníckeho futbalu v našom klube, trénera U15, Michala Kinčiho. Ten sa už nejaký čas pohybuje pri výchove a vzdelaní našej staršej žiackej kategórie a za krátku dobu dokázal upútať pozornosť na svoju osobu prostredníctvom kvalitnej a trpezlivej práce odvádzanej v mládežníckej sekcii futbalového klubu FC Slovan Hlohovec.
Pre jeho zarputilosť, správnu tvrdohlavosť a zodpovednú prácu podkutú veľmi dôležitou odbornosťou v tréningovom procese zaujal aj mňa. Prostredníctvom otázok na jeho osobu a jeho vnímanie futbalu ako takého, ho vám chcem bližšie predstaviť.
Kedy a kde, resp. s kým si urobil svoje prvé futbalové kroky?
„Moje prvé kroky za futbalom začali v mojej rodnej dedine - v Žlkovciach, kde ma za futbalom ako 8-ročného priviedol môj starší brat Martin, ktorý už dlhšiu dobu hrával futbal. Do futbalu som sa okamžite zamiloval a lopta sa stala mojou každodennou súčasťou. Nič iné, ako futbal, ma nezaujímalo."
Kto bol v tvojom detstve tvoj futbalový vzor?
„Keď som ako malý sledoval v televízii futbal, čo v tej dobe ešte nebola taká samozrejmosť ako teraz, spozoroval som jedného hráča, ktorý sa mi okamžite zapáčil a obdivujem ho dodnes. Bol to hráč Realu Madrid, Raúl González Blanco. Bol to neuveriteľný srdciar, makač a gólová mašina. Ako som dospieval, moje sympatie si získal Fernando Torres, v tej dobe hrajúci za Liverpool FC. Týchto hráčov obdivujem dodnes."
Kde všade si pôsobil ako aktívny hráč? Či už v žiackom, dorasteneckom, alebo seniorskom futbale.
„Celú svoju žiacku kategóriu som prežil v Žlkovciach. Kvalitatívne vyššie som sa posunul až ako dorastenec, odišiel som do Veľkých Kostolian. S výnimkou posledného roku som pôsobil tam, spomínaný jeden ročník som odohral v drese Spartaka Trnava U18, v tej dobe "B" mužstvo dorastu. Gólovo sa mi darilo, avšak šancu v "áčku" som nedostal. Ale aj taký je futbal. Už ako dospelý som sa vrátil späť do Veľkých Kostolian, kde som sa vždy cítil ako doma a už od dorastu som mal podporu v Mirovi Macovi, trénerovi a funkcionárovi v jednej osobe, ktorý ma vždy podržal a snažil sa mi pomôcť nielen v tom futbalovom živote, ale aj v tom každodennom. Po určitom čase nasledovalo 2-ročné hosťovanie v Siladiciach, kde som prišiel do rodinného klubu a pod trénerom Petrom Vargom som začal dávať góly, ako nikdy predtým. Bolo to veľmi pekné obdobie. Nasledovali krátke hosťovania v menších kluboch. Dá sa povedať, že na záver kariéry som sa dostal v seniorskej kategórií najvyššie a to do FC Slovan Hlohovec, kde sa hrá 4. liga pod vedením p. trénera Jána Škreňa."
Vieme, že aktuálne u nás pôsobíš nielen ako mládežnícky tréner, ale aj ako hráč "A" mužstva. Ako si sa ocitol v kádri FCSH?
„Bol som oslovený samotným trénerom, ktorý prebral klub v zime, po veľmi neúspešnej jesennej časti minulej sezóny. Vízia trénera ma zaujala. Chcel som pomôcť, zaúradoval však aj kamarátsky vzťah medzi nami."
Dosiahol si hraním futbalu nejaké športové úspechy?
„Bohužiaľ, nie..."
Máš vnútornú motiváciu dosiahnuť prostredníctvom hrania alebo trénerstva tvoj určitý osobný cieľ?
„Samozrejme. Myslím si, že bez motivácie sa nedá robiť žiaden šport. Motivácia musí byť vždy. Ako hráč už nemám roky a ani čas, aby som sa pokúšal o nejakú vyššiu úroveň futbalu. Moje myšlienkové pochody skôr smerujú k trénerstvu, ktoré ma veľmi baví a venujem mu všetok voľný čas, či už pri trénovaní alebo samotnom štúdiu. Môj osobný cieľ je systematicky sa zlepšovať a napredovať, byť znalý v danom obore."
Poďme k trénerstvu. Si čerstvým držiteľom trénerskej licencie EURO "B", k čomu gratulujeme. Aké boli tvoje prvé trénerské kroky?
„Ďakujem veľmi pekne. Moje prvé trénerské kroky začali už keď som mal 24 rokov. Dostal som príležitosť trénovať Žlkovce "A" mužstvo, za čo som im dodnes vďačný, predsa som mal len 24 rokov a nebáli sa mi dať šancu. Od toho času som trénerom dodnes."
Čo ťa na trénerstve oslovilo? Myslíš, že pri ňom zostaneš?
„Už ako dorastenec som si hovorieval, že raz budem tréner. Už z tých čias mám zapísané nejaké poznámky - čo sa mi na tréneroch páčilo a čo nie, čo si od nich zobrať, ale aj aký byť nechcem. Byť trénerom je niečo úplne iné, ako byť hráčom. Preberám zodpovednosť za všetkých a za ich výkonnostný rast. A práve toto ma baví najviac - vidieť ako s mojou pomocou hráči napredujú a zlepšujú sa."
Ako vnímaš postavenie trénera v spoločnosti?
„Myslím, že v tomto sa doba moc nemení. Trénerské postavenie je zložité, keď sa vyhráva, všetci sú spokojní a tešia sa a keď príde prehra, tak dosť často je jediným vinníkom práve tréner. Vtedy sú všetci odborníci a tréneri. Ale to už je súčasť nášho povolania."
Je trénerstvo podľa teba niečím zaujímavé?
„Samozrejme, byť kvalitným trénerom nie je vôbec jednoduchá vec. Vyžaduje si to vzdelanie a veľa komunikácie, resp. vedieť komunikovať s ľuďmi a okolím. Mňa osobne trénerstvo napĺňa radosťou a som rád, keď na hráčoch vidieť výsledky tvrdej práce trénera ako aj samotného hráča. Je veľmi dôležite vytvoriť taký tréningový proces, aby hráčov zaujal v každom veku a prinútil ich povedať si po tréningu, že dnes to bolo super, škoda, že je koniec, ale už sa teším na ďalší tréning."
Máš v trénerstve cieľ?
„Áno, cestu bez cieľa si neviem predstaviť. Samozrejme, tak ako každý hráč, tak aj každý tréner sníva o tom, že by mohol byť niekedy súčasťou nejakého veľkého klubu. Byť uznávaný odborník atď. Momentálne je mojím cieľ dosiahnuť čo najvyššie trénerské vzdelanie, byť znalý vo svojom odbore a zlepšovať sa malými krokmi a tvrdou prácou."
Vidíš sa skôr ako mládežnícky tréner alebo ako tréner dospelých?
„Momentálne som veľmi spokojný s prácou v mládežníckej sekcii. Detskú, nefalšovanú radosť si za nič na svete nekúpite. V seniorskom futbale je viacero faktorov, ktoré ma momentálne od myšlienky trénovať "A" mužstvo odhovárajú.
Si mladý tréner, ktorý sa ešte len formuje a učí. Za dobu, ktorú trénuješ, máš už svoju vyprofilovanú trénerskú filozofiu, prípadne pohľad na samotnú hru?
„Áno, to máš pravdu, stále sa len formujem a získavam stále nové a nové skúsenosti. Moje metódy sa snažím posúvať vpred a zlepšovať. Moje trénerské myšlienky sa menia a napredujú vzdelávaním. Čo sa týka hry, vždy sa snažím hrať atraktívny futbal, ktorý baví hráčov, ale aj fanúšikov. To však vôbec nie je jednoduché. Ako povedal Johan Cruyff: „Futbal je jednoduchý, ale najťažšou vecou je hrať ho jednoducho.“ Veta, ktorá hovorí veľa. Momentálne trénujem deti. U nich mám stanovené jasné ciele. Takzvanú pyramídu úspechu:
5 - dochádzka, 4 - disciplína, 3 - zodpovednosť, 2 - kolektív, 1 - zábava. Na vrchole je ÚSPECH a počas celého nás musí sprevádzať 100% koncentrácia."
Dovolím si tvrdiť, že tvoj mančaft je momentálne herným prejavom a aj výkonmi vlajkovou loďou nášho klubu. Ako to vnímaš ty a tvoji chlapci?
„Musím priznať, že počas letného prípravného obdobia sme mali veľmi nevyrovnané výkony, čo sa odzrkadlilo na slabých individuálnych výkonoch a tiež herný prejav nebol podľa mojich predstáv. Avšak sme sa nevzdali a zanalyzovali sme si chyby, či už hráčske alebo trénerské. Po určitom čase môžem dnes priznať, že sme situáciu zmenili v náš prospech. Sebadôvera vzrástla a herný prejav začal napredovať, aj keď v tejto kategórii kladieme predovšetkým väčší dôraz na individuálny herný výkon. Mňa aj chalanov teší, že sa nám darí a že napredujeme. Momentálne si futbal užívame a tešíme sa z každého víťazstva."
Čo bol zrod tak zaujímavého žiackeho mužstva, ktoré momentálne trénuješ?
„Myslím si, že to začalo už minulý rok, keď U13 dominovala a po jeseni skončila na 1. mieste. Lídri U13 sa po obmene ročníkov presunuli do U15, kde sa stretli s veľmi kvalitnými hráčmi, ktorí už pôsobili v kategórií U15. Tento mix sa postaral o to, že sa stretla veľká kvalita na jednom mieste, respektíve v jednej kategórii."
Vidíš v ňom potenciál? Či už individuálny, alebo kolektívny? Čo je podľa teba pri vedení žiackeho mužstva z metodického hľadiska najdôležitejšie?
„Táto kategória má z môjho pohľadu veľký potenciál, k výraznej obmene ročníkov po sezóne nepríde, pretože väčšina hráčov je ročníkovo mladšia, čo je veľmi dôležité pre koncepciu mužstva a jeho napredovanie. V tíme máme veľkú individuálnu kvalitu, ale aj správneho tímového ducha. Hráči sa stretávajú aj mimo tréningových jednotiek a trávia spolu veľa voľného času, čo je pre tím veľmi dôležité. Jednoznačne je dôležitá pútavá forma tréningového procesu, kde prevláda radosť z hry a nadšenie, pre ktoré deti s futbalom začali. Je dôležité mať plán a systematicky napredovať, deti motivovať do každodennej práce, zdôrazniť, že všetka tá drina, ktorú obetujú, sa im zaručene vráti. V neposlednom rade nevychovať z nich len dobrých športovcov, ale aj ľudí, ktorí vedia ako sa slušne správať v spoločnosti atď."
Ako vidíš nasledujúce stretnutia a celkovo tento ročník?
„V súčasnosti nás čakajú azda najťažšie zápasy sezóny. Postupne budeme bojovať o prvenstvo s tímami, ktoré majú podobnú mentalitu a ambície ako my. Bohužiaľ, pred týmito zápasmi sme prišli o najlepšieho zakončovateľa Patrika Zbyvatela, ktorý si počas tréningu nešťastne zlomil nohu. Bude to citeľná strata. Mali sme o tom už debatu ako tím a povedali sme si, že celú jeseň budeme hrať a bojovať pre Patrika. Celá sezóna je v podstate pred nami a ťažko povedať, čo nás v nej čaká. Verím však, že určite budeme bojovať o špicu."
Si momentálne spokojný s tvojim pôsobením v klube a so svojou nadobudnutou prácou?
„Momentálne som veľmi spokojný s mojou pozíciou v klube. Cítim, že som na správnom mieste. Podmienky pre mládež sú na výbornej úrovni. S mojou prácou v klube môžem byť len čiastočne spokojný, vždy je na čom pracovať a vždy je čo zlepšovať."
Poďme hlbšie do tvojej kabíny, spoznať tvojich chlapcov. Kto je najväčší showman, šuchták, vtipkár, či playboy?
„Zaujímavá otázka 😀. Tak najväčší playboy je určite Daniel Macháček, ktorý má aj v kabíne prezývku Casanova. Po každom tréningu ho čaká vonku päť dievčat, no on tvrdí, že to tak nie je. Showman jednoznačne Filip Danek, ale ešte sa hľadá, je vekovo mladší. Vždy dokáže pobaviť nielen kabínu, ale aj celé okolie. Okrem toho má prezývku rozviazaná šnúrka, zaviazať sa nie je jeho silná stránka. Zaujímavé je aj to, že náš brankár, ktorý ma prezývku po slávnom brankárovi Schmeichelovi. Prezývka je taká silná, že málo kto vie, že sa volá Adrián. Také naše motovidlo družstva je jednoznačne Timur Lužák. Futbalista vynikajúci, o tom niet pochýb, len často pochopí všetko naopak. Vodca mužstva a veľká autorita je u nás Samuel Koči, náš Kočko."
Na záver skús odpovedať, čo by si zaželal futbalovému klubu FC Slovan Hlohovec a najmä jeho mládežníckej sekcii do budúcna.
„Jednoznačne, čo sa týka mládeže postup do 2. ligy, o čo sa snaží celý klub. Môj osobný názor je, že FC Slovan Hlohovec tam jednoznačne patrí. Ďalej prajem trénerom veľa talentov a chlapcov, ktorí budú na sebe ochotne tvrdo pracovať a budú nám všetkým prinášať veľkú radosť. Samozrejme, celému klubu a trénerom všetkých kategórií a vedeniu prajem veľa úspechov a radosť, ktorú vie futbal priniesť. Na záver by som sa poďakoval za oslovenie k rozhovoru.
Otázky: Ján Škreňo
Vypracoval: Adam Kucharík
